Spoveď
Ďalší deň.
Ďalší kúsok nádeje.
Znova a znova,
akoby som neprežil
všetky tie sklamania
zliate do jediného slova.
Znova si prezerám
všetky tie známe tváre,
všetky tie minulé nádeje,
všetky tie zmarené sny.
Snažím sa nájsť
aspoň kúsok svojich predstáv
v každom páre očí,
každej jednej tvári,
aj keď presne viem,
kde to všetko končí.
Všetko sa mi rúca,
menia sa moje sny,
menia sa všetci známi,
mení sa celý svet.
Slzy v očiach
a ďalší sen v prachu
predchádzajú prebdenú noc,
toľkokrát som si prial
aspoň na chvíľu
mať nad láskou moc.
Čo i len na chvíľu
cítiť skutočnú lásku,
cítiť skutočný bozk,
cítiť skutočný život.
Priznávam sa, áno,
stále neviem nájsť chybu
na svojej ceste životom.
Všetky návody zlyhali,
na nové sa nedá spoľahnúť,
ale ja nedokážem žiť za tmavým sklom.
Nedokážem prestať veriť, dúfať,
že sa dá lietať bez krídel,
že sa dá zničiť dobrom zlo,
že sa dá žiť ako vo sne.
Ak je nejaký spôsob
ako preskočiť túto dobu
a byť konečne šťastný,
tiež ho chcem vedieť, poznať,
alebo, ak nie, radšej zabudnúť
na spomienky a na sny.
Vážne si už pripadám
ako úplný blázon,
ako úplný šialenec,
ako úplne zaľúbený
vždy do tej nesprávnej ...