Nočná
V diaľke hrmia nočné vlaky
svištia ponad rieku snov
vždy hodinu po polnoci
nesú nový deň za mnou
Malý neón osvetľuje
doškriabaný izby roh
nebyť mysle, zabudol som
že som iba jeden z dvoch
Prudké ťahy štetca duše
otvárajú brány zas'
vpúšťajú ku mne spomienky
pomaly mi plynie čas
Keby som tak aspoň mohol
v tejto nočnej dobe spať
nemusel by som už toľko
nad životom premýšľať
Smutné chvíle zo včerajškov
poletujú mi hlavou
ktorou cestou som mal odísť
pravou, alebo ľavou?
Prestávam už vnímať ticho
ktoré hustne vôkol mňa
konečne vstupujem spánkom
do dnes-zajtrajšieho dňa ...